Znalecká činnosť

Znaleckú činnosť vykonávam od roku 1975 v základnom odbore psychológia, odvetviach klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, som zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

Znalecké posudky vypracovávam na žiadosť štátnych orgánov (polícia, súdy) a súkromných osôb. Aktuálne sa venujem problematike posudzovania následkov trestnej činnosti u detí a dospelých, posudzovaniu ich svedeckých výpovedí, riešeniu situácie detí v rozvodových konaniach, úpravou styku maloletých detí s rodičmi v čase po ich rozchode, posudzovaniu výchovnej spôsobilosti rodičov, starých rodičov, pestúnov.

Článok 1 (pre Hospodárske noviny)

Otázky:

1. Myslíte si, že sa dokáže v rámci striedavej starostlivosti muž postarať stopercentne o dieťa, resp. rovnocenne ako žena?

Nedokáže. Ak matka svoje dieťa kojí, otec to nedokáže. Na druhej strane matka nedokáže vychovať zo svojho syna muža, svojej dcére nemôže ukázať svet mužov a jej miesto v ňom. To je symbolické vyjadrenia rozdielnych úloh matky a otca. Úlohy rodičov sú vo vývine dieťaťa odlišné, ale dopĺňajúce sa. Pri posudzovaní striedavej starostlivosti preto záleží, v akom vekovom období je dieťa. Pre dieťa do 3 rokov je nenahraditeľná osoba matky, oporou ktorej je otec dieťaťa. Postupne začína byť dôležitá a nevyhnutná úloha otca.

Pre zodpovedanie otázky musíme ale odlíšiť bežnú každodennú starostlivosť od hlbšieho vplyvu toho, ktorého rodiča v modelovaní mužských a ženských aspektov v správaní a citovom prežívaní dieťaťa. Samozrejme, že väčšina otcov dokáže zabezpečiť bežnú každodennú starostlivosť. alebo si ju dokáže zabezpečiť iným spôsobom. Možno práve to, že otcovia musia viac angažovať deti v domácich prácach, vedie deti k väčšej samostatnosti. Nedoporučujem otcom, aby sa snažili vyrovnať matkám v zabezpečovaní každodennej starostlivosti a aktivitách ako je varenie, pranie, žehlenie. Ich úloha je v napĺňaní poslania otca ako muža, s mužskými aktivitami a prejavmi, ktoré sú pre vývin dieťaťa dôležitejšie.



2. Zaužívané je, že deti by mali mať jeden domov. V prípade striedavej starostlivosti majú domovy dva. Ako sa s tým vysporiadať?

 Domov je priestor, v ktorom dieťa cíti svoju rodinu, oboch rodičov, ale hlavne cíti ich vzťah plný lásky. Tento láskou naplnený vzťah, v ktorom bolo dieťa počaté, z ktorého sa narodilo , si pamätá každá bunka jeho tela a dieťa ho bude hľadať celý život, pokiaľ sa mu zo vzťahu medzi rodičmi stratila ich láska. Pocit naplnenia, šťastia a lásky, ktoré dieťa poznalo a cítilo vo svojom domove, so svojimi rodičmi, už nebude mať nikdy. Deti hlboko vo svojom vnútri prežívajú túto stratu a pritom, pre rodičov je ich láska už dávno zabudnutá. Tu je riziko, že nakoniec mu možno droga dá to, čo hľadá v citovej oblasti. Preto je dôležitá kvalita porozvodového vzťahu rodičov, je dôležitejšia ako láska matky a otca izolovane. Kvalitný vzťah rodičov, je hlavnou cestou ako sa môžu deti únosne vysporiadať s ich rozvodom . Rodičia sa ako partneri môžu rozviesť, ale ako rodičia sú však nerozdeliteľní, sú navždy spojení prostredníctvom svojho dieťaťa. Identita dieťaťa je daná kvalitami otca a matky. Akékoľvek dehonestovanie a kriminalizovanie toho, ktorého rodiča, dehonestuje aj ich dieťa, pretože ono si rodičov nesie v sebe. Dieťa potom stráca svoju identitu, svoje sebavedomie a sebadôveru. Úloha biologického otca a matky je vo vývine dieťaťa nenahraditeľná. Žiadny nový partner, túto úlohu nemôže naplniť aj keď má s dieťaťom dobrý vzťah. Iba biologický rodič má kľúč k hlbším úrovniam psychiky dieťaťa a práve tu vznikajú rôzne psychické ale hlavne aj zdravotné problémy detí.

Aby striedavá starostlivosť pomáhala dieťaťu a minimalizovala dôsledky rozvodového správania rodičov, je potrebná dôkladná psychologická analýza osobnostných dispozícií všetkých zúčastnených - a to sú rodičia, deti, ale aj ich noví partneri. Musíme napríklad rešpektovať fakt, že sú deti, ktoré potrebujú mať svoje stabilné miesto, kde sa cítia bezpečne a pokojne, a sú deti, ktoré sú doma kdekoľvek idú.

Doporučenie a realizovanie striedavej starostlivosť v jednom prípade je vždy špecifické a neporovnateľné s inými prípadmi.

3. Poznáte vo svojom okolí prípady striedavej starostlivosti? Hodnotíte ich pozitívne alebo negatívne?

Ako znalkyňa sa s touto témou stretávam denne. Pre deti je ideálne, ak sa rodičia dohodnú a v ich vzájomnom vzťahu cítiť úctu a vzájomné rešpektovanie, aj keď sa už ich láska vytratila. Nejde pritom iba o formálnu a hranú slušnosť. Každý rodič by mal vo svojom vnútri spracovať svoje emócie voči bývalému partnerovi, pretože deti vnímajú práve tento skrytý podtón v ich vzájomnej komunikácii.

Poznám rodinu, kde striedavá starostlivosť funguje spôsobom, že deti bývajú v pôvodnom rodinnom prostredí, vo svojom domove a rodičia sa pri starostlivosti o nich striedajú. To je striedavá starostlivosť o dieťa, ktorá najviac zodpovedá citovým potrebám dieťaťa po rozvode rodičov. Samozrejme, z pohľadu rodičov je nereálna.. Predstava takejto striedavej starostlivosti, by však rodičom mala priblížiť to, čo prežívajú ich deti okrem silnej túžby po oboch rodičoch.

Dlho vo mne rezonoval príbeh krásnej mladej ženy trpiacej depresiami. V detstve sa jej rodičia rozviedli a založili si svoje rodiny. Povedala mi - " žila som s matkou, ktorá mala druhého manžela a s ním dcéru, moju sestru. Ona mala svojich rodičov, ale ja nie. Keď som bola u otca, on mal partnerku a synov. Títo mali tiež svojich rodičov a ja nie. Či som bola tam, alebo tam, cítila som sa ako piate koleso na voze."

Svojim postojmi ma prekvapil aj chlapec, nadpriemerne mentálne nadaný, orientovaný na školu, rôzne aktivity, kamarátov. Vo svojom názore na striedavú starostlivosť, o ktorú žiadal jeden z rodičov, povedal - " je mi jedno kde budem poobede, keď prídem zo školy, ale aby boli rodičia spokojní, tak budem aj jedného aj u druhého. Svojimi názormi a správaním je tento chlapec vyspelejší ako jeho rodičia, ale je tu aj riziko, že začne postupne s rodičmi manipulovať.

Sú to dva extrémnejšie prípady prežívania striedavej starostlivosti, ktoré si deti nesú až do svojej dospelosti, ale všetky ostatné príbehy detí rozvedených alebo rozvádzajúcich sa rodičov, sa pohybujú medzi týmito dvoma polaritami.