Zlé známky nie sú tragédia

... sú  signálom, že dieťa má problémy. Neriešené problémy, pod tlakom ktorých deti žijú, ich privedú k rôznym partiám, drogám, depresiám a iným životným tragédiám. Zlé známky v detstve ich môžu pomôcť odhaliť . Vysvedčenie! Veľká starosť z očakávania, aké bude a na druhej strane radosť, že sa konečne končí školský rok a začínajú prázdniny. Každopádne ide v niektorých rodinách o veľký deň. Nie každý však tento deň dokáže zvládnuť, každý rok je práve obdobie vysvedčení zároveň aj obdobím útekov detí a iných tragédií. Utekajú z domu zo strachu pred trestom rodičov, utekajú pretože nezvládli to, čo zvládnuť mali a sklamali. Čo má urobiť rodič, aby práve jeho dieťa neriešilo problémy útekom z domu? To bola naša otázka psychologičke Lýdii Adamcovej, ktorá pracuje s deťmi dlhé roky. "Odporučila by som rodičom zmenu v postoji k zlým známkam detí. Nebrať ich ako tragédiu a neúspech, ale vidieť v nich signál, že dieťa má v niektorej oblasti problémy. A tie treba riešiť. V konečnom dôsledku to môže pomôcť dieťaťu na celý život, " hovorí Lýdia Adamcová. Veď ani relatívny úspech v základnej škole, ktorú dieťa prechádza s ľahkosťou, nemusí automaticky znamenať rovnaké úspechy na strednej škole. Dieťa môže zvládnuť učivo v škole, pretože má dobré pamäťové schopnosti a nemusí sa ani veľa učiť. Všetko ide, stredná škola prinesie zmenu, žiada sa od neho samostatnosť, musí sa oveľa viac učiť, musí sa sústrediť... A odrazu to nejde, odrazu sa vynorí problém s učením. "Niekedy je dobré, keď sa takéto ťažkosti objavia už na základnej škole," dodáva psychologička. Už pri prvých ťažkostiach by rodičia mali využiť psychologické služby. "Aj bežná tréma a strach blokuje mentálnu výkonnosť v škole. Dieťa nemusí byť hlúpe, jednoducho sa zasekne a vznikne blok, ktorý mu nedovolí používať všetko, čo sa naučil, " hovorí psychologička a dodáva: "Je to ako bolesť zuba. Je nám nepríjemná, ale v konečnom dôsledku nám môže zub zachrániť celý život. Nebojme sa týchto bolestí, nebojme sa ani zlých známok, prinútia nás zaoberať sa problémami detí." Na druhej strane, práve neriešené problémy, pod tlakom ktorých deti žijú, ich privedú k rôznym partiám, drogám, depresiám a iným životným tragédiám. Čas vysvedčení je pre psychológov časom zvýšeného počtu malých pacientov. "Prísť však s tým, že dieťa prepadáva z troch predmetov, svedčí o slabej komunikácii medzi rodičmi a učiteľmi. Neprišli na problém, prečo dieťa prepadáva. Deti sa prirodzene naučia množstvo vecí bez toho, že by sa o to rodičia starali. Odrazu im niečo nejde a vtedy sú rodičia povinní zaoberať sa otázkou: Prečo? dodáva psychologička. Kritizovanie, obviňovanie z lenivosti, ľahostajnosti a hlúposti nie je riešením. Je na začiatku detského strachu, ktorý tlačí deti do únikových riešení. Útek z domu je len nešťastným detským východiskom.

Článok pre časopis .

Otázka čitateľky:

V našom 9-ročnom manželstve sa koncom minulého roka objavili problémy a hádky. Asi sme sa s manželom odcudzili, sama vlastne ani presne neviem, v čom je problém. Trápi ma však naša takmer šesťročná dcérka. Začala sa cez deň pocikávať. V poslednom čase za mnou príde hádam každý deň s tým, že má trocha mokré nohavičky. Som mierny človek, nehreším ju, pomôžem jej osprchovať sa a prezliecť. Ale tuším, že prežíva stres. Som smutná z toho, ako sa nám rozpadá rodina, a aj z toho, že sa to bolestivo nedotýka iba nás dvoch, ale aj dcérky. Pomohol by jej psychológ?

Prelínajú sa tu dva okruhy problémov, je to téma partnerského vzťahu rodičov a téma dieťaťa. Je ich však potrebné riešiť spoločne, pretože sú to spojené nádoby.

Dieťa sa narodí z lásky medzi dvoma ľuďmi - jeho rodičmi. Energia tohto nádherného citu ho bude sprevádzať celý život. Každé dieťa potrebuje matku a otca, ale to čo, je pre jeho životnú silu dôležitejšie, je kvalita ich vzťahu, pretože dieťa si hlboko vo svojej duši pamätá ich krásnu lásku.

Aj Vaša dcéra túto lásku cítila a zrazu sa jej stráca, miesto toho cíti matku, ktorá prežíva bolesť, smútok, strach, cíti otca, ktorý možno prežíva hnev, bezradnosť, a všetko je to zakryté akousi pretvárkou, len aby ste jej neublížili. Dieťa cíti pravdivú realitu a je zneistená tým, čo vidí. Buďte k nej úprimní.

Detskej duši, ale rečou dospelého nevysvetlíte tak ťažkú tému, akou je rozchod rodičov. Vytvorte pre ňu krásnu rozprávku, príbeh, kde sa bude prelínať Vaša téma aj s riešením a dobrým koncom, v ktorom vám môže pomôcť aj ona. Nezaťahujte ju však do svojich partnerských problémov, oddeľte partnerstvo od rodičovstva. Ako partneri sa môžete rozísť, rodičovstvo je nerozdeliteľné. Dieťa si Vás navždy nesie v sebe, jeho identita je daná vašimi kvalitami a vašou láskou, vďaka ktorej ona žije.

Strach, ktorý cíti vaša dcéra je pre ňu hlboko existenčný strach a ako každý strach, aj tento spúšťa stresové prežívanie, ktoré ovplyvňuje celkový psychický a zdravotný stav dieťaťa. Pomočovanie je jej prosbou, výkrikom...., pretože ona niečo nevie ovplyvniť a ovládať. Vnímajte to pozitívne.  Máte signál, čo sa v jej hlbokom podvedomí deje a máte možnosť to riešiť. Riešiť je potrebné aj seba, ako ženu, ktorá má prejsť určitou skúškou, ktorá Vás môže posilniť, čo môže ovplyvniť ďalší partnerský vzťah. Riešiť iba samostatné pomočovanie, môže byť efektívne ale strach, následne napätie, úzkosť sa objavia v inej oblasti, možno ako bolesti bruška, časté ochorenia, tiky, zajakavosť, neschopnosť sústrediť sa v škole, depresie .....