„Ženy, ktoré behali s vlkmi"    


....Cesta sa nevytratila a stopy, ktoré nasleduje každá z nás, patria tomu divokému, nespútanému a vnútornému inštinktívnemu žieňaťu ....

      Bez ohľadu na to, akou spoločenskou kultúrou je žena ovplyvnená, intuitívne rozumie zmyslu slov divoká a žena..... Slovo divoká nie je používané v zmysle niečoho neovládateľného... ale znamená žiť prirodzený život. Slová divoká a žena  spôsobujú, že ženy sa rozpamätajú na to,  kým sú a čo v nich drieme.

     V skutočnosti je divoká žena pre svoju nesmiernu veľkosť bez mena. Pretože však táto sila vytvára každú časť ženstva, hovorí sa jej tu na zemi mnohými menami. V Španielsku ju nazývajú Rio Abajo Rio - rieka pod riekou, La Mujer Grande - veľká žena, Luz del abismo - žiar z hlbín, La Loba - vlčia žena. V maďarčine sa nazýva -  Ona z lesov. Kmeň Navarov jej hovorí - Pavúčia žena,  ktorá splieta pavučiny osudu ľudí, zvierat, rastlín i kameňov.  V japonštine je to - duch, ktorý prináša svetlo a vedomie. V Tibete ju nazývajú - tančiaca sila ....

    ...bez nej ženy nemajú uši, aby počúvali svoju duševnú reč, aby zaregistrovali svoje  vlastné vnútorné rytmy. Bez nej je vnútorný zrak žien zakrytý a väčšia časť dňa je prežitá v nude alebo planých nádejach. Bez nej ženy strácajú istotu svojho duševného základu, zabúdajú prečo sú tu, lipnú k niečomu, čo by bolo lepšie opustiť. Bez nej sú zamĺknuté, aj keď horia plameňom. Divoká žena je ich regulátorom, je ich duševné srdce... Divoška prechádza ženami. Keď sú utláčané, tlačí sa na povrch. Ak sú slobodné je aj ona slobodná.

     Aké sú citové symptómy narušeného vzťahu s divokou silou v duši? .... pocit zatrpknutosti, únavy slabosti, depresie,  zmätku, zamĺknutosti, uzavretosti, nečinnosti, strachu. Cítime sa bez inšpirácie, bez života, neoduševnelo, bezvýznamne, ako v slepej uličke, chýba nám tvorivý zápal, máme pocit samoty,  nepretržitý hnev, podráždenosť. Pocity bezmocnosti, neustále pochybnosti, zablokovanosť, neschopnosť dotiahnuť veci do konca, obetovanie vlastného tvorivého života iným, život vysávajúci výber partnerov, zamestnaní alebo priateľov...... Strach jednať sama za seba a riskovať, strach zviditeľniť sa, obavy vydať sa na cestu, strach z vyčerpanosti, opustenosti,  podliezanie autoritám, ponižovanie sa, strnulosť a úzkosť. Strach brániť sa, keď nám už nič iného nezostáva, obavy vyskúšať niečo nové, vstať, vyjadriť sa, otvorene prehovoriť, oponovať – to je sprevádzané žalúdočnou nevoľnosťou, nervozitou.....

     S divokou ženou vidíme očami intuície a sme potom ako hviezdna noc: dívame sa na svet tisícero očami .....,  vieme vymedziť svoje územie, vo svojom tele prebývame so samozrejmosťou a hrdosťou bez ohľadu na dary tela a jeho obmedzenia, ...znamená  hovoriť  a jednať sama za seba, byť vnímavá ostražitá, čerpať z  vnútorných intuitívnych ženských síl a zmyslov, ... s dôstojnosťou rásť .....

     Čím teda divoká žena v skutočnosti je?  Z pohľadu psychológie archetypov...   je to ženská duša. Je však niečím viac - je prameňom ženstva. Je všetkým čo vychádza z inštinktov, zo svetov viditeľných aj skrytých - je podstatou...

     Ona je ... intuíciou, bystrozrakou a vnímavou poslucháčkou, je verným srdcom.... pozná reč snov, vášne a poézie ...

     Ona je našimi predstavami, pocitmi, naliehaním a spomienkami. Je zdrojom svetla, noci, je  temnotou i svitaním. Ona je hlasom , ktorý nám hovorí: tadiaľto, touto cestou ... Ona je tou,  pre ktorú opúšťame domov, aby sme ju hľadali. K nej domov sa aj vraciame. Ona je tým, čo nás ženie ďalej, aj keď si myslíme, že žiadna cesta už ďalej nevedie.

......Kde prebýva? ....Kde ju nájsť?  Kráča cez púšte, lesy, oceány, mestá, chudobné štvrte i hrady.  ......Kde žije divoká žena?  Na dne studne, pri prameňoch,  v éteri mimo čas. Žije v slze i v oceáne. Je z budúcna i z počiatku vekov. Žije v minulosti odkiaľ ju privolávame. Žije v prítomnosti a necháva si stoličku pri našom stole, stojí v rade za nami a čistí cestu pred nami. Je v budúcnosti a kráča pospiatky časom, aby nás vyhľadala. Žije poéziou, dunením bubnov a spevom. Žije vo vzdialenom priestore, ktorý preniká do nášho sveta.

.... ......dverí do sveta  divokého JA je málo a sú drahocenné.  Pokiaľ máte hlbokú jazvu, práve ona sa môže stať tými dvermi..... spoznáte starý a prastarý príbeh, bude on tou bránou. Milujete oblohu, prírodu, vodu, že len tak-tak unesiete svoju lásku, je táto láska bránou. Túžite po hlbšom živote, plnšom živote, zdravšom živote, brána je otvorená.

     Každý, kto je v prítomnosti ženy, je v skutočnosti v prítomnosti dvoch žien, vonkajšej a vnútornej bytosti. Vonkajšia bytosť žije za denného svetla a je ľahko viditeľná. Často je pragmatická, civilizovaná a veľmi ľudská. Vnútorná bytosť k nám cestuje z veľkej diaľky, objavuje sa a hneď zase mizne, vždy však za sebou necháva  nádherný pocit, niečo prekvapivého, originálneho a významného.          

           
(Citované z knihy: "Ženy, ktoré behali s vlkmi" -  „Hlboko spirituálna kniha oslavujúca  chytrosť, odvahu a neskrotnosť žien. Uctieva ženskú dušu.“   - od Clarissa Pinkola Estés, Ph.D.)


Krása ženy    ( Internetový zdroj)  


     "Líčidlá ako spôsob skrášlenia? Možno, ale v prvom rade je to pravdepodobne cesta, ako skryť naše skutočné Ja. Takýto prekvapivý verdikt vyplynul z nedávneho prieskumu realizovaného v USA. Podľa výsledkov, ktoré vzišli z ankety medzi 1292 ženami, je až 44 percent žien nespokojných so svojou odlúčenou tvárou bez mejkapu. Toto množstvo sa pritom spája aj s negatívnymi pocitmi, keď sa ženy nepovažujú za pekné a najradšej by sa skryli pred zrakmi verejnosti. Až 48 percent žien potvrdilo, že uprednostnia svoj vzhľad s mejkapom a 32 percent žien priznalo, že práve nalíčenie im prináša pocit spokojnosti a dobrej nálady. Prekvapivé je aj zistenie, že až 44 percent amerických žien začalo používať mejkap už vo veku trinásť rokov. Podľa odborníkov však môže takáto potreba nalíčiť sa viesť až k nezdravej závislosti a tvorbe psychických problémov v súvislosti so vzhľadom "natural".
     Lekárka Adrienne Ressler z nadácie Renfrew Center Foundation, ktorá prieskum zastrešovala, upozorňuje na riziko toho, že sa z líčidiel postupne stáva prostriedok na ukrytie našej pravej tváre a nie nástroj skrášlenia našej prirodzenej a vrodenej krásy."