Začiatok školského roku

(Markíza – teleráno)
Mgr.Adamcová Lýdia
   
Každé dieťa, ale aj každý rodič prežíva menší alebo väčší strach z tohoto životného medzníka. Tento strach má však svoju históriu. Dieťa vníma napríklad školské problémy a stresy staršieho súrodenca alebo iného dieťaťa. Blížiacim sa začiatkom školského roku začnú rodičia svoje deti porovnávať a môžu mať strach, či je ich dieťa zrelé ako iné deti, a začnú používať školu, ako "stimul" - nesmieš sa báť, čo ti povedia deti v škole, v škole sa budeš musieť sám obúvať a ty to ešte nevieš..., ak budeš takto plakávať aj v škole, deti sa ti budú vysmievať a pod. Miesto stimulovania sa stala škola zastrašujúcim prvkom, ktorý sa nám ako bumerang vráti. 
    Takže, prvé čo je potrebné riešiť je vnútorný strach rodičov, hlboko uložený a zabudnutý pocit nášho vnútorného 6 ročného dieťaťa, ktoré išlo prvý krát do školy a tieto sú základom aj terajších strachov. Strachy totiž ovplyvňujú naše neverbálne prejavy. Neverbálne prejavy nesú 70 až 80% informácii a ostatné je ten obsah, ktorý vyjadrujeme slovami.
Pretože deti sú intuitívne, nielen vás počúvajú, ale predovšetkým cítia,  to čo im nevyjadrujeme slovami. Dieťa cíti vašu neistotu, nedôveru, pochybnosti a je nimi zmätené. Čiže, ak im hovoríte "neboj sa, v škole bude veľa detí", ale vy vnútorne cítite strach, dieťa ho bude cítiť a bude zmätené rozpornými informáciami - hovoríte mu neboj sa, ale vy sa pritom vnútorne bojíte - čiže vysporiadajte sa so svojimi strachmi.
Ako?  Kľudne ich môžete otvorene a úprimne priznať. Čiže rozprávajte dieťaťu o tom, ako ste išli prvý krát do školy, ako ste to cítili, aká bola vaša škola, ako sa to zmenilo, alebo aj iné zážitky so starším súrodencom, ktorý sa tiež bál..., týmto ho odpútate od jeho strachu a jeho neistoty. Čiže o svojom strachu môžete dieťaťu kľudne povedať. Dieťa sa zbaví pocitu, že je nedokonalé, zlé... začne si uvedomovať, že je to asi normálne, keď sa aj ocino bál a prestane to prežívať stresujúco. Dávajte mu nádej, že aj on môže byť v dospelosti odvážny. Stanete sa pre dieťa vierohodnou osobou, ktorá ho vie pochopiť, lebo ste mali tie isté pocity a predsa ste teraz odvážny.
Najdôležitejšie je, ale so svojimi strachmi popracovať, aby sme ich nevyžarovali a neovplyvňovali deti a to nielen pri nástupe do školy.


Otázka: Skoro všetci si predstavujeme, že naše dieťa bude patriť medzi najšikovnejších, najmúdrejších alebo na druhej strane máme strach, či nebude najslabšie?
    Rodičia si často vytvárajú vnútorné predstavy typu - najšikovnejší, najkrajšia, najmúdrejší, naj...., vaše podvedomie to neprijme, lebo to nie je pravda, neverí tomu, pretože na svete nie sú najkrajší, najmúdrejší, najlepší, sú len krásni, múdri, bohatí a to každý svojím spôsobom.
Nie som najmúdrejšia, ale som múdra svojim spôsobom a v určitej oblasti, nie som najkrajšia, ale som krásna, nie som najhlúpejšia, ale som hlúpa napr. pri vyplňovaní daňového priznania, alebo na úrade.
    Chcela by som rodičov upozorniť na slová, ktoré vlastne mimovoľne hovoria deťom pri utešovaní v situácii, keď ide prvý krát do školy - neboj sa, neplač tam, nebehaj tam, nekrič. Myslenie detí je obrazne - konkrétne a ak mu poviete "citrón" vníma obraz a chuť citrónu. Mozog si informáciu "neplač, neboj sa" nevie konkrétne predstaviť, ale sa snaží pochopiť z toho časť, ktorej rozumie a preto informáciu rozloží na ne-plač, ne-boj sa, a prvé čo si z toho zapamätá je plač a boj sa, a potom to aj splní. Takže si uvedomte, ako mozog spracováva informácie neboj sa, nepadni, nekrič, nesmieš brať drogy.... Keď chcete, aby dieťa niečo prestalo robiť, povieme mu tú aktivitu, ktorú by  malo robiť - miesto "nepadni - drž sa pevne".
nekrič - môžeš sa správať tichšie
nesmieš brať drogy - branie drog je škodlivé
nebehaj po ceste, zrazí ťa auto - môžeš behať po chodníku, behať po ceste je nebezpečné.
POZOR NA slovo  "MUSÍŠ" SA SPRÁVAŤ ODVÁŽNE.
    Čiže ak idete do školy, ale napríklad aj k lekárovi, váš rozhovor by mohol vyzerať asi takto – „možno sa trochu bojíš, ja som sa tiež bál, ... ale spolu to zvládnete a môžeme byť smelí a spýtajte sa ho jednou vetou "Dokážeme to?" Dieťa zvyčajne odpovie "áno".
A toto čarovné "dokážeme to, dokážeš to" je dobrá a jednoduchá veta pre všetky situácie, kde cítite, že dieťa by malo strach a chceli by ste mu povedať - neboj sa, neplač...jednoducho sa ho spýtajte "dokážeš to alebo dokážeme to", niekedy to môže byť opytovacia veta a niekedy mierne a milo rozkazovacia.
Mala som problém vytvoriť resp. zmeniť "neplač" - neviem presne, čo by mali povedať pretože "môžeš sa smiať" je ťažko realizovateľné, keď je nám do plaču. Možno treba len skonštatovať "plakať je dobré a liečivé". Preto by som doporučila plač prijať a nechať ho kľudne odznieť, lebo plač je pre telo hojivý.
    Akceptujete plač, strach dieťaťa, aj hnev - nenúťte deti, aby tieto pocity potláčali. Napríklad známe sú vyjadrenia - nehanbíš sa taký veľký a bojíš sa, si taký bojko, plačko... Dieťa vnútorne prežíva konkrétny strach, ktorý možno zdedil od vás. /Predstavte si napríklad svoj strach/. Dieťa, by najradšej bolo aby bolo smelé, aby sa nebálo, tak ako mu to kážete. Preto sa môže stať, že dostane ešte aj strach, či ho takého bojazlivého budete chcieť a ľúbiť. Mnohé deti majú strach z toho, že budú mať strach.
Ak vo vonkajšom prejave zabránite dieťaťu prejaviť strach a tým ho aj uvoľniť, ešte neznamená, že sa prestal báť aj vo svojom vnútri. Bojí sa ďalej, skryté a nahromadené napätie zo stresu sa určite bude prejavovať, či už zdravotnými alebo psychickými ťažkosťami.
Strach treba "preprogramovať" vo vnútornom prežívaní a v podvedomí a až potom úplne spontánne a automaticky zmiznú aj jeho vonkajšie prejavy.
A to platí o všetkých pocitoch, ktoré dieťa prežíva, a ktoré sa nám nepáčia a nútime ho, aby ich potláčalo.

Otázka - Takže ako konkrétne pomôcť dieťaťu, ale aj rodičom ako zvládnuť strach z prvého dňa v škole?
Strachy vníma ľavá hemisféra. U citlivých detí  v stresujúcich situáciach, práve táto hemisféra preberá riadenie. Preto je účinné zacvičiť si krížové pohyby /nohami a rukami/, ktoré zosúladujú  vzájomnú spoluprácu oboch hemisféra,  zapája do činnosti aj pravú hemisféru, ktorá nepozná strach.

  • Doma sa môžete zahrať aj hru na školu a dieťa si môže vyskúšať úlohu učiteľa aj žiaka / a nech si dobre natrénuje ako hovorí svoje meno a adresu/.
  • Cestou do školy si môžete cvičiť prehĺbený nádych a asi tak na 5 krokov zadržať dych, a pomaly vydýchnúť - zopakovať to 3x. Upokojujúco pôsobí aj pomalý nádych jednou nosnou dierkou a výdych druhou nosnou dierkou, ten strach akoby sme z tela vydýchli.
  • Rozprávajte mu skôr o sebe, o svojom prvom dni v škole, lebo nejaké príbehy, ktoré si na daný problém môžete vymyslieť /ale pravdivo a reálne/.
  • Prejdite si  spolu cestu do školy, naučte ho zvládnuť napr. prechod cez cestu. Trasu do školy si môžete doma nakresliť a dieťa si ju môže napr. autíčkom prechádzať alebo môže cestu vymaľovať.
  • Nechajte mu vybrať si oblečenie do školy, prípadne sa spýtajte, či mu môžete poradiť.
  • Možno už máte za sebou exkurziu v škole. Ak by sa chcelo ísť ešte pozrieť, prejdite sa s ním po chodbách, ale aj neznámych miestach napr. WC, pozrite si okolie, ihrisko, dvor, kde sa deti hrávajú zahrajte sa tam, pobehajte s ním. Môžete vziať aj jeho kamaráta.
  • Pretože tento deň je slávnostnejší - spoločne si navrhnite poobedňajší program /cukráreň, reštaurácia, výlet do prírody, jazdenie  na koníku./ Môže dostať  darček ako spomienku na tento deň .  budík alebo rádio s hodinami a kalendár, kde si bude zaznamenávať a odškrtávať dni. Môžete mu požičať detský fotoaparát, aby si odfotil školu a prvých kamarátov.
  • V prvý deň mu darujte určitý symbolický predmet - kapesníček, ktorý bude mať vôňu maminky, ocko mu môže dať svoju obľúbenú ceruzku, kľúčenku, gumu, čiže drobné predmety, ktoré budú mať vašu vôňu a vašu energiu a budú vás spoločne spájať.
  • Do peračníka si môže dať malú fotografiu napríklad z dovolenky, na ktorej ste všetci spolu.
  • Na záver by som vám chcela povedať ako reagovať na známky alebo včielky... nechváľte a netešte sa z jednotiek - oceňujte a dajte najavo svoje pocity za to, že je šikovný, že bol pozorný v škole, že je nadaný, že je smelý, trpezlivý, samostatný, že to dokázal vymyslieť.

Čiže oceňujte, to čo je za tou známkou, pretože ak budete chváliť a tešiť sa zo známok, deti sa budú sústreďovať na známky a  za každú cenu ich budú chcieť dosiahnuť len, aby splnili vaše očakávania. Ak sa im to nebude dariť, čo sa môže stať, pôjdu do stresu. V tom druhom prípade bude podporovať ich nadanie, samostatnosť, odvahu, trpezlivosť,  ktoré sú pre deti dôležité na celý život.