UČENIE a STRES

    Pochopiť súvislosti medzi učením a stresmi pomôže deťom zbaviť sa pocitov viny, menejcennosti, neistoty, ale aj mnohých zdravotných problémov. Zmeňme pohľad na problémy detí a ich riešenie. Naučme sa pomáhať deťom lepšie sa učiť, lepšie čítať, písať, počítať, lepšie sa sústrediť, ale hlavne nemať strach, nemať strach zo známok, z pohybu, z hodín, učiteľov, rodičov, z iných detí a potom si začnú uvedomovať svoju sebaistotu, sebadôveru a učenie sa stáva pre nich prirodzenou súčasťou ich vývoja. Nauč sa očakávať úspech a neboj sa neúspechu.
    Vytvorte mu rodinné prostredie bohaté na rôzne podnety, aktivitu, záujmy, prostredie, ktoré je pre dieťa útočiskom, kde nájde pokoj, bezpečie, istotu, pochopenie, pomoc - na rozdiel od prostredia, v ktorom je základnou témou učenie, deti sú pod tlakom strachu zo známok, z kritiky, z obviňovania, strachu či je pre rodičov dosť dobrý a strachu čo z neho bude. Deti sú potom často vyčerpané, možno pri porovnaní sa s inými deťmi trpí jeho sebavedomie, ohrozená je jeho sebadôvera.

    Problematiku okolo školy možno rozdeliť na vonkajšie a to je pokojnú atmosféru a vhodné prostredie a podmienky, čas, domáce úlohy, a potom sú to aj vnútorné a to sú schopnosti, nadanie dieťaťa, jeho schopnosti učiť sa, jeho záujem a motivácia o učenie.
Pomôžte dieťaťu vytvoriť si stabilné "miesto na učenie", ktoré sa nebude prelínať s hrami, ktoré bude potrebné kvôli "nepríjemnému" učeniu prerušiť a odpratať, miesto kde bude mať všetky pomôcky a potreby pre učenie. Pomôžte mu vytvoriť priestor, kde nebude rozptylovať jeho pozornosť hluk, neporiadok, televízia, súrodenci, ale ani vy, pokiaľ vás o to dieťa nepožiada.
Ak sa to spojí s pravidelným a optimálnym časom učenia, tak si dieťa vytvorí "dynamický stereotyp", ktorý ho už podvedome na učenia naladí. Čas, ktorý je určený na učenie, nech je vždy rezervovaný a to aj v prípade, keď dieťa tvrdí, že nemá úlohu /môže pracovať s encyklopédiami, internetom, časopismi/.
    Optimálna dĺžka sústredenia na učenie, signalizuje kvalitu pozornosti - je často prvým indikátorom problémov dieťaťa, je podmienená vekom dieťaťa, ale aj jeho určitými problémami. Nepozornosť je vlastne nadmerná pozornosť k iným podnetom, ktoré aktivizujú nové a čerstvé oblasti mozgu. Predovšetkým si treba uvedomiť, že pozornosť je vlastnosť nervového systému a nie je ovplyvnená vôľou, inteligenciou, ale skôr záujmom, ktorý však dieťaťu často chýba. Pozornosťou sa aktivizuje určitá oblasť mozgovej kôry. Je preto dôležité zaťažovať dieťa nie do vyčerpania, ale do prvých známok únavy, potom by mala nastať prestávka.
Správna poloha, osvetlenie, čerstvý vzduch a obyčajná voda a výživa a relaxačné prestávky patria k podmienkam, ktoré pomáhajú zlepšiť učenie. Prestávky - psychika dieťaťa aj v priebehu dňa potrebuje čas na oddych, kľud je potrebné nechať dieťa aspoň hodinku denne obyčajnému zdanlivo neužitočnému nič nerobeniu, leňošeniu, kedy jeho myšlienky môžu voľne plynúť, môže premýšlať, snívať... Mozog sa orientuje dovnútra, triedi, kombinuje, hľadá možnosti. Hlavne aj medzi učením je treba mať takéto prestávky - kedy si mozog informácie kvalitne spracuje a uloží. Podporujte takéto "nič nerobenie", leňošenie u svojho dieťaťa a to hlavne vtedy keď dieťa, zaťažuje vonkajšími podnetmi. Pretože pri duševnej aktivite sa spotrebúva energia, ktorú si mozog vytvára aj pomocou kyslíka, sú vhodné aj aktivačné prestávky s pohybom, tancom, cvičeniami JM, jóga, masáže alebo dýchacie cvičenia a cielená relaxácia.
Bezprostredne po učení sa vyhnite metóde skúšania dieťaťa. Skúšanie všeobecne je pre deti stresujúce a môže mu vlastne zablokovať vnútorné spracovanie a uloženia učiva. Ak Vám však dieťa samo chce povedať, čo sa naučilo to je jeho vlastný spôsob na posilnenie uloženia učiva aj inými spôsobmi /reč, sluch, pohyb, gestikulácia/.
Skúste využiť rôzne spôsoby domácej prípravy - vymente si s dieťaťom rolu, nechajte si vysvetliť látku, ktorú sa má dieťa naučiť, napíšte diktát, ktorý Vám nadiktuje, ale aj opraví dieťa, /nebojte sa robiť chyby/. Dovoľte dieťaťu učiť sa doma s kamarátom alebo, aby spolu pracovali na nejakom projekte z fyziky, biológie. Urobte si doma kvíz, nechajte dieťa pripraviť test z určitej látky alebo iný tvorivý prístup aj k bežným aktivitám. Podporujte iné záujmy dieťaťa, kde sa uplatní jeho talent k športu, hudbe, výtvarnému prejavu. Je to opačná reakcia akú praktizujú mnohí rodičia tým, že zakazujú dieťaťu všetky aktivity len preto, že neprospieva v škole. Neuvedomujú si, že ohrozujú rozvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa ako celku, nikdy v živote....
    Nezabúdajte nepravidelne oceňovať a odmeňovať svoje deti, striedať spôsoby odmeňovania a oceňovania. Stres zo straty lásky a pozornosti rodičov, ale aj domova je pre deti neúnosný.

Akú taktiku zvoliť pre učenie, aby sa predišlo odporu?
Predovšetkým pátrajte, po príčinách neúspechu alebo odporu k učeniu. Položte si otázky týkajúce sa domáceho prostredia - má vhodné stabilné, nerušené podmienky na učenie? Má vytvorenú pokojnú a citove stabilnú atmosféru, bez strachov a stresov? Cíti sa rovnocenne so všetkými doma aj mimo domu? Aké schopnosti a nadanie zdedil? Má nejaké zvláštnosti a problémy? Reaguje strachom na školu, učiteľov, deti, známky?...
Domáce úlohy
Mnohé deti pod tlakom množstva domácich úloh, ale aj požiadaviek rodičov a tým vzniknutého stresu strácajú svoju istotu, sebadôveru, ale aj schopnosť učiť sa a organizovať si svoj čas. Alibisticky prenesú zodpovednosť na rodiča a zapájajú do učenia aj rodičov. Odmietajú sa sami učiť, prítomná je neochota, nechuť, zlosť, hnev, klamanie, nebezpečný je však aj druhý extrém, kedy deti sú poslušné, využívajú voľný čas predovšetkým na učenie, neustále sa vracajú k opakovaniu a majú pocit, že učivo neovládajú na sto percent a ich študijné výsledky nezodpovedajú času vynaloženému učeniu, alebo býva dieťa často choré.
    Domáce úlohy a učenie sú aktivity, za ktoré by malo prebrať zodpovednosť dieťa. Hlavným cieľom domácich úloh, ktorí si však rodičia ani neuvedomujú, by malo byť učenie dieťaťa k zodpovednosti, neberte mu túto možnosť a ani sa sním nedeľte o zodpovednosť. Vaša výchova v tomto smere by mala smerovať od počiatočnej pomoci, kedy ako sa potrebuje učiť, kedy a ako sa bude učiť a či potrebuje, aby ste mu pomáhali pri učení. Samozrejme tento prístup neznamená, že sa rodič o študijné výsledky alebo aj problémy dieťaťa nezaujíma. Pre mnohých rodičov je to asi ťažko predstaviteľné a svojim deťom v tomto smere nedôverujú, ale je potrebné, aby si uvedomili, nakoľko majú podiel na to, že sa ich dieťa nevie samostatne učiť, rozhodovať, ale aj odhadovať svoju schopnosť a svoju výkonnosť. Mnohí rodičia si neuvedomujú, že aj keď sa im podarí s dieťaťom úspešne zvládnuť učivo na ZŠ, na strednej a vysokej škole už by ich dieťa malo pracovať samostatne, malo by sa vedieť samostatne rozhodovať a organizovať si svoje učenia na základe poznania iba svojich schopností. Nebojte sa preto riskovať a nechať dieťa ísť do školy bez úloh, čím skôr to urobíte, tým viac času bude mať dieťa, aby sa "našlo". Ak už máte zaužívaný spoločný spôsob učenia, začnite ho postupne meniť a podporovať dieťa v samostatnosti a to aj za cenu menších neúspechov, ktoré však nebudete kritizovať. Uvedomte si, sú to jeho neúspechy, ktoré mu pomáhajú na jeho ceste a ak Vás požiada o pomoc, pomôžte mu a to aj v hľadaní odbornej pomoci.
Ak má dieťa problémy s prípravou domácich úloh a učením, treba sa zamerať na zistenie príčiny týchto ťažkostí, možno je to iba jeho neschopnosť učiť sa, alebo to môžu byť poruchy učenia alebo nevyvážené intelektové schopnosti, v pozadí môžu povahové vlastnosti, znížená odolnosť voči stresom, tréma, neistota pri komunikácii s ľuďmi a pod.
Je vhodné, aby pri výraznejších ťažkostiach s učením, problém rodičia konzultovali so psychológom. Príkazy, tresty a kritika príčinu neodstránia, problém neriešia, ale spôsobuje dieťaťu stres, ktorý sa môže prejaviť zdravotnými problémami, alergiami depresiami, rôznymi komplexmi, ale aj útekmi, klamstvami a z celého učenia si dieťa pamätá hnev, strach, pocity menejcennosti. Úspech, ktorý dieťa dosiahne s vašou pomocou, pod nátlakom sa môže prejaviť neskôr v úplne inej podobe buď v zdravotnom stave, v osobných vlastnostiach, ale aj v jeho uplatnení sa v živote.

Odpustite si aj nevinné rady " musíš pridať, musíš sa viac učiť, veď to sa naučíš aj.... to je ľahké".

Kedy pomáhať dieťaťu s učením?

  •  ak sa u dieťaťa zistí určitá konkrétna príčina jeho ťažkostí, -    ak sa dieťa dostalo do zložitej situácie ako je zmena školy, ochorenie s dlhodobejším výpadkom,
  • ak Vás dieťa o pomoc požiada,
  • ak sa dieťa nevie učiť,
  • ak má nové, zložitejšie učivo /tu sa mu skôr, snažte ukázať, kde si môže nájsť ďalšie informácie-encyklopédie, knihy, internet, alebo mu naznačte riešenie na vzorovej úlohe/,
  • ak máte v danej chvíli čas a dostatok trpezlivosti /dieťa vycíti vašu nervozitu, potlačenú zlosť a váš nekľud sa prenesie aj na dieťa/,
  • ak učivo ovládate


Pomôžte svojmu dieťaťu naučiť sa tzv. „zahrievacej fáze“, kedy si roztriedi úlohy a rozdelí na menšie časti, získa prehľad čo má na písanie, učenie, zopakovanie alebo hľadanie nových informácii.
V tejto fáze si môže prejsť látku od názvu kapitoly, jednotlivé odstavce, obrázky, grafy, aby získalo prvý prehľad a odhad o obsahu.
V ďalšej časti by sa malo aktívnejšie venovať textu a jeho čítaniu, robiť si poznámky, využívať farebné zápisy alebo zvýrazňovače, s kartičkovým systémom - mali by sa zapojiť viaceré zmyslové kanály, ktorými si mozog text zafixuje. Vytvorenie otázok, ktoré začínajú zámenami kto a čo, a príslovkami kde, kam, ako, prečo, by mu pomohlo spracovať text.
Známky
    Byť žiakom je povolanie s predĺženou pracovnou dobou, a namáhavou prácou v ktorej je dieťa vystavené tlaku na výkon, strachu a stresu. Odmeňovanie je známkami, ktoré často deti nie sú schopné ovplyvniť. Predovšetkým si, ale uvedomte, že žiadne dieťa nemá radosť zo zlej známky.
    Dieťa by malo cítiť, že láska rodičov nie je závislá od jeho dobrých alebo zlých známok. Ak dieťa nevníma zlú známku až tak stresujúco, je schopné skôr si ju opraviť a doplniť, to čo nevedelo. Naučte svoje dieťa vnímať a uvedomiť si, čo známka signalizuje. Ak dieťa dostane zlú známku pochopte ho, povzbuďte ho, pretože vtedy najviac potrebuje vašu podporu a doprajte mu zažiť úspech v inej oblasti - v športe, umení, doma.

Známka nevyjadruje niečo čo je konečné, čo je jednoznačne pravdivé a nemusí sa vždy zhodovať s neschopnosťou alebo hlúposťou dieťaťa.
Čo všetko vlastne známka signalizuje?

  • i napriek objektivite učiteľa vyjadruje aj jeho subjektívny postoj, ale odráža aj jeho psychický stav v danom čase,
  • signalizuje, že v tom čase nebolo vaše dieťa psychicky disponované, prežívalo trému, strach, únavu, ktoré blokujú jeho výkonnosť,
  • má kolísavú mentálnu výkonnosť,
  • odráža úroveň schopností a nadania, ktoré zdedilo po rodičoch,
  • má poruchy učenia, ktoré mu bránia učiť sa,
  • má rodičov, ktorí mu nevedia správne pomôcť,
  • je v triede kde sú vysoké nároky,
  • dieťa sa nevie na vyučovanie pripraviť,


    Často je ešte viac vystavené kritike, obviňovaniu, manipulované je trestami a zákazmi /domáce väzenie, s obmedzovaním pohybu, rizikom straty citovej istoty, obmedzené stretávanie s kamarátmi, zákaz sledovania televízie.../
Dieťaťu by sme mali povedať svoj názor, že zlú známku dostal, pretože sa nepripravoval, pretože sa venoval spolužiačke... Mali by sme to však povedať, kľudne s pocitom istoty, uviesť to ako jednu z príčin.