Poslušné deti

Mgr.Adamcová Lýdia

         Každý rodič nosí v sebe vysnívaný obraz svojho dieťaťa. Od malička ho porovnáva a vidí v ňom malého génia, najnadanejšie a najnádhernejšie dieťa. Začína si vytvárať predstavu o tom, čo by z neho malo byť a vie, že k tomu je nevyhnutné, aby dieťa bolo v škole úspešné a malo dobré známky. Počiatočné nadšenia rodičov a detí, sa so stúpajúcimi nárokmi školy, môžu začať striedať so školskými problémami a s nimi spojenými domácimi konfliktmi - rozčuľovanie, kritika, obviňovanie a z malého génia sa stáva "hlupák, debil, neschopný žiak, lenivé a nevďačné dieťa".

         Deti vycítia vnútornú predstavu rodičov a to aj pozitívnu aj negatívnu. Rodičia, ktorí takto podvedome programujú svoje dieťa, alebo hľadajú jeho uplatnenie, aj keď to robia v najlepšej snahe pomôcť dieťaťu, mu vlastne bránia byť sebou samým. Téma poslušných detí, ktoré sa snažia napĺňať predstavy svojich rodičov je témou, ktorá sa často objavuje pri riešení rôznych problémov v ich dospelosti, často sa riešia ich  problémy partnerské, pracovné, výchovné,  kde  kľúčový aspekt je,  deficitné vnímanie seba ako autority a  sebaistej osobnosti. Je chybou, ak rodičia nerešpektujú  nadania svojho dieťaťa, ale aj ak neriešia jeho problémy a stresy.

         Nebezpečné sú aj vyjadrenia, „ak chceš byť lekárom, právnikom, alebo niečo znamenať...  - musíš sa dobre učiť", alebo „s takýmito známkami budeš akurát tak, smeti vynášať, robiť pomocníka ...". Deti nie vždy môžu mať čisté jednotky a v živote možno budú musieť robiť prácu, ktorú ste im v minulosti dehonestovali. Vtedy deti začínajú cítiť strach dostávajú sa do stresu a samozrejme ich výkony a možné úspechy sú týmto limitované.

         Každý človek nesie v sebe poslanie, svoju vlastnú cestu a má k tomu dané schopnosti aj povahové vlastnosti. Každý človek je bytosť jedinečná a neopakovateľná, výchovou a vzdelaním by sme mali nájsť cestu uplatnenia a naplnenia tohto poslania. Nechcite, aby sa vaše dieťa vyvíjalo podľa vašich predstáv, dovoľte mu jednoducho sa vyvíjať. Na to, aby sme zistili, čo je v našom dieťati to jedinečné, k čomu má predpoklady a nadanie je potrebné byť vnímavý a orientovať sa na to, čo je v ňom dobré, vidieť jeho menšie a väčšie úspechy a k tomu, je potrebné nechať mu slobodu a samostatnosť v prejavovaní a v tvorení. Podporujte ho, dôverujte mu, oceňujte jeho samostatnosť, odvahu riskovať, prijmite aj jeho neúspechy a chyby, povedzte mu svoj názor a svoje skúsenosti, ale nemoralizujte, nekritizujte, nezosmiešňujte ..., veď nesú potenciál, ktorý dostali od Vás.