Blíži sa koniec školského roku

          Blíži sa obdobie, v ktorom znovu budú mnohé deti prežívať sklamanie, strach, obavy, depresie. Mnohé si zvolia útek z domu a niektoré neunesú túto záťaž a zvolia si ako konečný spôsob riešenia svojich problémov samovraždu. Je preto najvyšší čas, aby sa rodičia zamysleli a prehodnotili svoje správanie, ktoré je často v pozadí týchto problémov detí. Vo svojej dlhoročnej praxi psychológa sa opakovane stretávam s tým istým javom a to je nekonečné obviňovanie detí z lenivosti, nezáujmu, hlúposti, neochoty, nepozornosti, nedostatku vôle a pod. Takto vnímané problémy dieťaťa rodičmi podmieňuje aj ich výchovu, ktorá je založená na  kritike, vysmievaní a ponižovaní a následnom strachu.
          Prirodzený vývoj detí je založený na spontánnosti a hravosti, deti sa samé naučia sedieť, liezť, chodiť, rozprávať a v prípade, že to nedokážu, nájde sa príčina, ktorá sa potom lieči. To isté, môže platiť aj o učení, ktoré je  pre deti prirodzené, ak však majú deti problémy s učením, má to  taktiež svoju príčinu.
          Deti v svojej podstate nie sú lenivé, neochotné, nepozorné a ak takto vyzerajú, majú potom určité špecifické problémy, ktoré im bránia v učení,  učenie je pre nich náročné, unavujúce a vyčerpávajúce. Uvedomte si, že vaše deti Vás nekonečne milujú a vašu lásku potrebujú a v mene tejto lásky by chceli byť takými, aké sú vaše predstavy. Nechápu a nevedia prečo sa nedokážu dobre učiť, vnútorne trpia, pretože nenapĺňajú vaše predstavy a boja sa, že ich nebudete milovať takých aký sú, potláčajú strach, ale aj hnev a zlosť. V hĺbke ich psychiky, pretrvávajúce stresujúce pocity  sa začnú postupne prejavovať rôznymi zdravotnými ťažkosťami - bolesti brucha, bolesti hlavy, chrbtice, časté ochorenia dýchacích ciest, depresie, neurotické prejavy, tiky, zajakavosť, obezita, alergie.
          Je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, prečo ich deti nedosahujú očakávané výsledky v škole - možno, že deti nedostali od nich kvalitné genetické schopnosti a osobnostné vlastnosti potrebné k výborným školským výsledkom, možno od nich zdedili mnohé strachy a stresy.  Možno ich príchod, na tento svet bol komplikovaný a bolestivý a spôsobil im prvé stresy a traumy, ktoré znížili ich psychickú výkonnosť a odolnosť, alebo nedostali rodičov, ktorí by ich vedeli v správnu chvíľu pochopiť a pomôcť. Aj toto všetko je v určitom časovom úseku vyjadrené pedagogickým hodnotením a známkou. Ak  pochopíme, tieto hlbšie súvislosti medzi učením a stresmi u detí, pochopíme, že to nie je iba hodnotenie a známka dieťaťa.
          Je ťažké v  niektorých problémoch dávať rady s univerzálnou platnosťou a účinnosťou. I napriek tomu poradím rodičom, ktorí skutočne chcú pomôcť svojím deťom - nájdite si chvíľu, v ktorej sa vrátite do veku, v akom je vaše dieťa a tiež ste niesli domov svoje vysvedčenie. Nájdite v sebe to menšie, alebo väčšie dieťa, uvedomte si jeho pocity, spomeňte si na reakcie svojich rodičov a ako ste ich vnímali a prežívali. Predovšetkým si ale uvedomte, čo by to "vaše vnútorné dieťa" v tej situácii potrebovalo, čo by chcelo počuť a cítiť od svojich rodičov. Ak si to uvedomíte a pochopíte nájdete v sebe najmúdrejšiu radu, ako sa správať, keď vám vaše dieťa prinesie domov vysvedčenie. Je to možno náročnejšie, ale žiadne rady nie sú tak múdre a cielené ako tie, ktoré nájdete v sebe a v múdrosti Vášho vnútorného bytia, ktoré je založené na Vašich vnútorných skúsenostiach, citových zážitkoch, ale aj chybách Vašich rodičov. Okrem toho buďte úprimní vo svojich citoch a uvedomte si, že svoje dieťa nekonečne milujete a je pre Vás ten najdôležitejší človek na tomto svete. Skúste to preto svojmu dieťaťu úprimne povedať, možno vetou " aj keď máš pocity, že tvoje vysvedčenie nie je, alebo nebude také, aké som očakával, ver mi, že Ťa aj tak ľúbim a si pre mňa ten najdôležitejší človek a urobím všetko preto, aby som Ti pomohol". Mnohí rodičia si možno povedia a to máme byť spokojní s jeho známkami, veď sa nikde nedostane." Možno majú pravdu, ale vtedy, keď sa nám nedarí a máme problémy, nám nepomôže kritika a výčitky, ale povzbudenie, dôvera a pomoc.
          Možno si niektorí rodičia povedia načo toľko vedy, prežili to oni a prežijú to aj ich deti a pôjdu svojou cestou a problém vyriešia konštatovaním "keby si len trochu viac chcel a nebol lenivý, nepozorný, mohol si mať lepšie známky" - je to predsa jednoduchšie.