Básne ako prejav vnútornej premeny v terapeutickom procese

Tak všetkých ruží sveta vôňu pozbierať
a vedieť čo nimi treba prevoňať.
Tam kvapku a tam dve ...
vôňou zahojiť to nedobré.
V obláčiku vôní myseľ jasnú mať,
z ružou vôní prekážky zdolať.
Voňavý svet
zahnal by čierne chmáry hneď,
lupeň ruže symbol krásy,
priveď svetu dobré časy.
                                            Vanda
 
 
 
Načo poklady sveta,
keď stačí jediná veta,
keď povie ti blízky, že má ťa rád.
A stojí pri tebe bez obáv strát,
len láska riešenie na všetko má,
tak nehľadaj,
tam kde nájsť sa nič nedá.
A tvoja duša po nej túži.
Len tvoj rozum myšlienka súži,
a rozmýšľa
ako kvapka dažďa, čo z neba padá
a na ceste otázku má,
čo s ňou sa stane,
keď do rieky padne a potečie do mora,
kde ona ako kvapka miesto má.
Nevie,
že je umocnená a že je doma.
                                            Vanda
 
 
 
 
Ako čas života plynie,
obraz dúhy hynie.
Z farebného čierne sa stáva
s ideálov ničivá láva,
spúšť bytia do srdca preniká
a paniku strieda panika.
Prejsť tým všetkým
bolo tvojim rozhodnutím,
ak zmenu si praješ, tak definuj
a k cieľu sa dostaneš.
Snáď pomôžeš si aj tým,
že čierna nemusí byť len o smrti.
                                            Vanda
 
 
 
 
 
Tma tmúca, mňa metúca,
hustnúca a vťahujúca,
do najhlbšej jej černe,
tak cítim sa sama,
pri človeku, ktorý je vedľa mňa,
a pri mne nie je.
 
Chcem knôt sviečky zapáliť,
a jej svetlo poprosiť,
o tmou vedenie.
 
Svetielko sa rozbliká,
od seba chce zapáliť ďalší knôt,
no cesta tmou, k nemu,
je zložitá a ďaleká.
                                            Vanda